| . |
|
| Victor Dankl von Kraśnik (1854–1941) – generálplukovník rakúsko-uhorskej armády. V auguste 1914 bol menovaný veliteľom 1. Armády a v Prvej svetovej vojne viedol boje v Haliči. Po vojne pôsobil ako predseda kapituly vyznamenania Márie Terézie. |
|
| Hans von Seeckt (1866–1936) – nemecký dôstojník. V 1914 bol veliteľom III „brandenburského“ armádneho zboru pechoty, ktorý viedol na Paríž, neskôr bol odvelený na východný front. Po skončení veľkej vojny a likvidácii cisárskeho vojska sa podieľal na tvorení nového apolitického vojska. |
|
| Radko Ruskov Dimitrijev (1859–1918) – generál ruskej armády, pôvodom Bulhar. Vo veľkej vojne bol veliteľom okrem iného 3. a 12. Ruskej armády. V septembri 1918 ho zajali oddiely Červenej gardy a rozstrieľali ho spolu s inými dôstojníkmi cárskej armády v Piatigorsku. |
|
Aleksiej Aleksiejevič Brusilov (1853–1926) – ruský generál jazdectva. Od začiatku veľkej vojny bol veliteľom 8. Armády, ktorá bojovala v Haliči. V júli 1916 ako veliteľ frontu plánoval a viedol úspešnú ofenzívu na Volyni (tzv. ofenzíva Brusilova). Od roku 1919 slúžil v Červenej armáde. |
|
| Tadeusz Jordan-Rozwadowski (1866–1928) – Feldmarschalleutnant cisársko-kráľovskej armády, generál Poľského vojska. V roku 1914 velil 12. Brigáde delostrelectva v 12. „krakovskej” pešej divízii. Odohral jednu z kľúčových úloh v bitke pri Gorliciach v máji 1915. Ešte počas 1. svetovej vojny sa pokúšal utvoriť poľskú armádu. V roku 1918 r. bol menovaný šéfom Generálneho štábu Poľského vojska. |
|
Architekti veľkej vojny
Trasa 1. svetovej vojny
Odporúčame
Nedeľa, 23 júna 2019
Na bojiskách Prvej svetovej bojovali obyčajní vojaci a velitelia obvykle nižšieho stupňa. Ale o kľúčových pre vojnu ofenzívach, obkľúčeniach a pochodoch rozhodovali maršali a generáli – architekti veľkej vojny.
